Výbrusy drahých kameňov

Drahokamy fascinujú ľudí tisíce rokov, a tak sme si pre vás pripravili aj kúsok z ich histórie. Od najstarších metód ich leštenia až po dnešné najzložitejšie fazetové rezy.

V prehistorických dobách sa človek naučil zhotovovať nástroje z kameňa pomocou druhého kameňa. Zistil, že trením a udieraním kameňov o seba nadobúdajú štiepením nový tvar. Počas tohto procesu sa dozvedel, že kamene sa dajú spracovať, a že majú rôzne stupne tvrdosti. Postupné zdokonaľovanie výbrusov umeleckými zručnosťami a vedeckým porozumením každého typu drahokamu vnieslo do sveta šperkárstva prestíž.

Idar - Oberstein - toto mesto v Nemecku sa čoskoro preslávilo ako klenotnícke hlavné mesto sveta. Koncom 14. storočia našli horníci v blízkosti tohto mesta acháty, ktoré sa začali orezávať do kabošónov a sôch. Je známe, že mechanizované ťažobné operácie na ťažbu kameňov v okolí miest sa začali koncom 14.storočia, čím vznikol dopyt po klenotníkoch a kamenných rezbároch. Do konca 80. rokov minulého storočia bolo v Idar-Oberstein viac ako 150 klenotníkov.

Je najbežnejším tvarom najmä pre diamanty. Tento výbrus ako ho poznáme dnes, má 57 faziet (58 ak je naviac zabrúsená spodná špička - kaleta). Postupne sa vyvíjal od roku 1660, kedy guľatý brilant po prvýkrát navrhol kardinál Mazarin. Postupne sa vylepšoval a ideálne proporcie diamantu podal v roku 1919 svojím výpočtom a nákresom rezač diamantov a matematik Marcel Tolkowsky. Dnes je považovaný za otca moderného guľatého briliantového výbrusu.

Ak je okrúhly briliantový výbrus ideálne vybrúsený, pri pozornom sledovaní diamantu alebo za pomoci jednoduchej lupy s 10- násobným zväčšením možno vidieť fascinujúce obrazce "šípy" pri pohľade zhora a "srdce" pri pohľade zo spodnej strany. Aby sa nám tieto obrazce vôbec zobrazili, musia byť presne dodržané parametre výbrusu a presnosť opracovania.

Je druhým najobľúbenejším tvarom po okrúhlom briliantovom výbruse. Je to pomerne nový druh výbrusu, ktorý bol vytvorený v 60. rokoch londýnskym brusičom Arpádom Nagyom. Zvyčajne sa skladá z 57 faziet alebo 76 faziet s typickým pomerom výšky a šírky 1,00 až 1,05.

Jedná sa o ďalší druh fazetového výbrusu, najbežnejší pre smaragdy, ale aj iné drahé kamene. Zvyčajne má 57 faziet. Presný pôvod prvého  smaragdového výbrusu zostáva trochu nejasný, hoci jeho štýlové a technické údaje môžu byť spojené s jednoduchými tvarmi Art Deco na začiatku 20. storočia. Pôvodne bol tento tvar špeciálne vytvorený pre smaragdy, čo prezrádza aj jeho samotný názov. 

Hoci boli diamanty oválneho tvaru prvýkrát predstavené pred viac ako 200 rokmi, moderný oválny výbrus vytvoril začiatkom 60. rokov ruský brusič Lazare Kaplan (zakladateľ diamantovej výrobnej a distribučnej spoločnosti v roku 1903 v New Yourku Lazare Kaplan International). Oválny briliant je tvorený z 57 faziet. Preslávený je najmä prsteň vojvodkyne Kate Middleton s 12-karátovým zafírom v oválnom briliantovom výbruse, ktorý patril princeznej Diane. Ďalším skvostom je 5- karátový diamant, ktorý dostala herečka Katie Holmes od Toma Cruisa.

Výbrus markíza je v podstate predĺžený ovál so špicatými koncami. Najčastejšie sa skladá z 58 faziet. Je to dlhý a elegantný výbrus, ktorý maximálne využíva hmotnosť karátového kameňa. Diamant v tvare markíza, ktorý má hmotnosť len 0,36 ct, môže dosahovať dĺžku až 7 mm. Jeho história sa datuje od 18. storočia. Legenda hovorí, že francúzsky kráľ Ľudovít XV. (1710-1774), poveril svojho klenotníka, aby vytvoril diamant zobrazujúci úsmev jeho milenky Jean Antoinette Poissonovej, Marquise de Pompadour.  Niekedy sa môžete stretnúť aj s názvom navette, čo vo francúzštine znamená malá loď. 

Prvý diamant v tvare pantlok bol vytvorený v roku 1400 vďaka flámskemu brusičovi Lodewyckovi van Berckenovi z Brugu, ktorý bol vynálezcom diamantových leštiacich kotúčov. Tento vynález umožnil leštenie všetkých faziet diamantu, čím sa dosiahol optimálny odraz svetla vo vnútri kameňa. Od tohto prelomového obdobia sa diamanty začali používať v šperkoch. Pantlok briliant má 51 faziet.

Má dlhý obdĺžnikový tvar. Názov bageta pochádza z talianskeho slova "bacchetta", čo znamená malá palica alebo z francúzskeho slova baguette, ktorý je podlhovastým bochníkom chleba. Výbrus vznikol v rokoch 1920-1930 počas Art Deco a secesného hnutia. Najbežnejší pomer strán je 1,5: 1, ale  povolený je aj pomer 2,5: 1. Tento tvar netvorí veľký počet vyleštených faziet, ale len 14, a preto vyzerá v porovnaní s okrúhlym briliantom alebo markízom menej žiarivý. Avšak výhodou je štandardný symetrický tvar, ktorý umožňuje spracovanie kameňa na presné rozmery a leštenie na vysoký lesk. Taktiež tento výbrus umožňuje osádzanie kameňov vedľa seba bez medzery, narozdiel od guľatých kameňov, čo je v dnešnom šperkárskom priemysle nepostrádateľné.

Tvar srdca sa zvyčajne skladá z 56 až 58 faziet, pričom počet hlavných faziet je medzi 6 a 8. Okrem toho sú niekedy tieto výbrusy rezané ako tzv. "francúzska špička". Tá vznikne nahradením veľkej hlavnej fazety na špičke hviezdou a menšími fazetami, čím sa zvyšuje lesk diamantu. Tradičný tvar srdca by mal mať pomer výšky a šírky medzi 0,90 a 1,10 a musí mať absolútne symetrické laloky (horné oblúky). Okrem toho, tvar srdca môže mať takzvaný motýľový efekt (angl. bow tie effect), ktorý sa vyskytuje, keď svetlo prechádza cez diamant a vrhá tieň na stredné časti kameňa. Presný pôvod dokonalého tvaru srdca nie je známy, aj keď sa v 16. storočí objavil podobný výbrus.  Prvý zaznamenaný diamant v tvare srdca sa objavil na portréte s názvom "Princess Gonzaga" namaľovanom približne v roku 1605 Fransom Pourbusom mladším (vizuálny umelec z Antverp).

Triangel výbrus bol prvýkrát vyvinutý v Amsterdame. V roku 1962 Henry Meyer Diamond Company z New Yorku navrhol a označil tento výbrus za moderný a v priebehu času sa stal všeobecným názvom pre všetky triangulárne briliantové diamanty.
Tento rez má trojuholníkový tvar pozostávajúci z troch rovnakých strán a je tvorený z 31 alebo 50 faziet v závislosti od toho, či sú diamanty použité ako solitéry alebo postranné kamene. Trojuholníkové tvary sa najčastejšie používajú ako vedľajšie kamene, skladajú tak poklonu väčším centrálnym kameňom najmä v zásnubných prsteňoch. Samozrejme, môžu byť aj dokonalým solitérom najmä kvôli jedinečnej iskre a jasu.

Existuje veľa výbrusov. Ako sme už spomínali, od okrúhleho briliantového výbrusu až po obdĺžnikové smaragdové výbrusy, či iné fascinujúce výbrusy, ako sú napríklad srdce, či triangel. Niečo úplne nové sú fantasy výbrusy. Tento názov bol odvodený z nemeckého slova Fantasie, čo znamená fantázia. Jedným zo zakladateľov je Bernd Munsteiner, zo stredovekého, už spomínaného mesta Idar-Oberstein. Jeho výtvory sú ručne rezané v jemnej kvalite, najmä ametrín, dvojfarebný turmalín, citrín, rhodolit granát, akvamarín, ametyst a turmalín.  

Jeden z najstarších dizajnérov, ktorý využil formu fantázie, bol ruský klenotník Faberge, ktorý vytvoril šperky s drahokamami v tvare vajíčka. Väčšina vajíčok bola vyrobená priamo pre cársku rodinu, ale niektoré aj pre najbohatšiu šľachtu. Dodnes sú jeho vajíčka celosvetovo uznávané ako symbol najvyššieho klenotníckeho umenia a luxusu. 
Geometria a symetrické formy geometrie Art Deco podporil klenotník Phillip Hobein. Jeho kamene sú vrstvené ako viacvrstvové fazety, niekedy so 45-stupňovou orientáciou medzi vrstvami. Hans-Jurgen Druglat je ďalší ocenený brusič, ktorý kamene brúsil do geometrických tvarov. Považuje sa za jedného z najznámejších súčasných brusičov, ktorí svoje kamene neobmedzujú iba na klasické výbrusy.

Je to jeden z najstarších štýlov brúsenia, používaný dodnes. Názov je odvodený od francúzskeho slova cabochon (v preklade plešina, holá hlava). Výbrus je tvorený z dvoch častí. Vrchná je vypuklá (konkávna) a spodná je najčastejšie rovná, avšak môže byť aj mierne vypuklá. Kabošony nie sú technicky naozaj "rezané",  ale skôr sú tvarované, a potom vysoko leštené. Môže byť rezaný v ľubovoľnom tvare, avšak oválny je zďaleka najbežnejší.