- S radosťou vám oznamujeme, že v blízkej budúcnosti spustíme nový dizajn našich webových stránok!
SLÁVNE OPÁLY
Opály sú považované za veľmi krásne, ozdobné kamene a v šperkárstve sú veľmi obľúbené a obdivované. Ich názov vznikol zo staroindického slova upala –drahocenný kameň.
Opál je amorfný minerál, chemicky hydratovaný oxid kremičitý (vzorec SiO2·nH2O). Formuje sa pri nízkych teplotách z vody bohatej na SiO2, a to najmä v okolí horúcich prameňov. Krásou opálu je jeho dúhová farebnosť, teda opalizácia. Niekedy rôzne sfarbené opály tvoria vodorovné alebo koncentrické vrstvičky (achátopál, ónyxopál).
V prírode sa opál vyskytuje dosť často. Nachádza sa predovšetkým v neovulkanických horninách, zriedkavejšie sa vyskytuje v kôrach zvetrávania, sedimentoch a na hydrotermálnych žilách.
Čo spôsobuje farbohru opálu?
Existujú dve široké triedy opálu, drahý opál a obyčajný opál. Drahý opál vykazuje farbohru, tzv. iridiscenciu, ktorá sa pri opáloch nazýva opalescencia, obyčajný opál nie. Farbohra je definovaná ako „pseudochromatický optický efekt, ktorý vedie k zábleskom farebného svetla z určitých minerálov, pretože sú zmenené na biele svetlo“ Vnútorná štruktúra drahého opálu spôsobuje, že rozptyľuje svetlo, čo vedie k farbohre, opalizácií. V závislosti od podmienok, za ktorých sa opál vytvoril, môže byť priehľadný, priesvitný alebo nepriehľadný a farba pozadia môže byť biela, čierna alebo takmer akákoľvekfarba vizuálneho spektra. Čierny opál sa považuje za najvzácnejší, zatiaľ čo biely, sivý a zelený sú najbežnejšie.
Aký je rozdiel medzi prírodným a syntetickým opálom?
Najskôr si musíme povedať veľký rozdiel medzi syntetickým drahým kameňoma syntetickým opálom.
Syntetický drahokam - má chemické zloženie a vlastnosti ako prírodný, stačí vykryštalizovať za kratšiu dobu v laboratóriách.
Syntetický opál - sú rôzne hmoty, ktoré majú podobný optický efektako prírodný, ale zloženie a vlastnosti sú odlišné.
Syntetický opál sa čo raz viac objavuje na trhu, vďaka jeho cenovej dostupnosti. Existuje veľa umelých opálov a v rôznej kvalite. S tými, s ktorými sa na trhu v šperkoch často stretávame, hovoríme o impregnovaných polymérov (Polymer Impregnated synthetic opal) alebo pre laika povedané: zafarbená hmota, ktorá svojim optickým efektom pripomína prírodný opál.
Nie však každý vie, čo je to syntetický opál, ako sa vyrába, aký je rozdiel medzi prírodným a syntetickým opálom.
Syntetický opál, ako plnohodnotná imitácia prírodného opálu zatiaľ neexistuje. Najviac sa mu približuje tzv. Gilson opál, ktorý bol pôvodne vyrábaný vo Švajčiarsku. V súčasnosti sa Glison opal syntetizuje primárne v Japonsku (napríklad Kyocera a Inamori). Od prírodného opálu sa líšitým, že je omnoho pravidelnejší. Hoci je syntetický opál v očiach väčšiny brúsičov menej požadovaný ako organický opál, no nesmie sa zamieňať s napodobeninou opálu, ktorý je na rozdiel od čistého syntetického opálu tinktúrovaný minerálmi, ktoré sa nenachádzajú v skutočnom opale. Termín „Gilsonov opál“ sa zvyčajne používa na označenie napodobňujúceho opálu, opálov, ktoré sú vytvorené nielen v laboratóriu, ale obsahujú aj minerály, ktoré sa nenachádzajú v skutočných opáloch.
Rozdelenie opálov
Opály zaraďujeme do triedy oxidov a hydroxidov. Majú rozšírené spektrum farieb od bielej cez žltú, červenú, hnedú, ružovú, modrú až fialovú. Niekedy sú aj farebne prúžkované. To, čo robí opál drahým a vzácnym, je jeho zmena farieb. Prítomnosť submikroskopických inklúzií smektitov spôsobuje, že opály absorbujú alebo vťahujú do seba vodu, a tým dochádza k ich praskaniu (hydrofány).
Existuje viacero odrôd opálov. Na slovenských lokalitách rozlišujeme tieto variety opálov: drahý opál, drahý opál-harlekýn, obyčajný opál, mliečny opál, čierny opál, ohnivý opál, hyalit, sklený opál, drevný opál, dendritický opál a mnoho ďalších. Je ich naozaj veľa.
Drahý opál - charakteristické sú preň dúhové farby a tzv. opalizácia (hra farieb). Vyskytuje sa vo viacerých farebných odtieňoch. To, čo robí opál drahým a vzácnym, je jeho zmena farieb, preto sa práve tento drahý opál zaraďuje medzi drahokamy. Ostatné opály sa radia medzi polodrahokamy, ako napr. obyčajný opál, ktorý býva nepriehľadný a neprejavuje opalizáciu. Býva najčastejšie biely, svetlohnedý až žltý a má voskový lesk. Lokálne sú pomenované aj ako voskové, železité, či smolné opály.
Drahý opál - vyskytuje sa vo vulkanických horninách. Je pestrofarebný s charakteristickou opalescenciou. Je priehľadný až priesvitný. Dehydratáciou stráca vodu, stáva sa matným a nepriehľadným.
Drahý opál - vyskytuje sa vo vulkanických horninách. Je pestrofarebný s charakteristickou opalescenciou. Je priehľadný až priesvitný. Dehydratáciou stráca vodu, stáva sa matným a nepriehľadným.
Obyčajný opál - vyskytuje sa v neovulkanických oblastiach, niektoré sú v kôrach zvetrávania predterciérnych hornín alebo v oxidačných zónach rudných ložísk.
Podľa farby ďalej poznáme viaceré odrody opálu:
Biely opál, nazývaný tiež hydrofán - ide o dehydratovaný opál, to znamená, že v dôsledku zmeny vzdušnej vlhkosti stráca vodu, matnie, prípadne puká. Niekedy dochádza až k jeho rozpadávaniu. Má schopnosť po ponorení sa do vody obnoviť svoju pôvodnú farbu a priehľadnosť, ale jej opätovnou stratou prechádza do hydrofánov.
Čierny opál s typickou irizujúcou hrou farieb. Má výrazné tmavé až čierne sfarbenie. Vďaka temnejším farbám sa dúhový odlesk a hra farieb na drahokame výrazne odlišuje od svetlejších kameňov, čo z neho robí jedinečný klenot.
Ohnivý opál s červenými zábleskami máva oranžovočervenú až hnedočervenú farbu. Tento opál sa nevyznačuje hrou farieb. Pochádza väčšinou z Mexika.
Harlekýnový opál (najčastejšie priehľadný až priesvitný). Nazývaný tiež maticový opál.
Mliečny opál - má mliečnobielu, sivobielu až sivastú farbu. Väčšinou je priesvitný až nepriehľadný. Vyskytuje sa v okolí Banskej Belej - Kozelníku, ale aj v Brezine vo vulkanitoch.
Hyalit a sklený opál - hyalit pochádza z gréckeho slova hyalos, čo znamená sklo. Hyalit je priehľadná nátekovitá forma opálu. Sklený opál je priesvitná až takmer nepriehľadná celistvá varieta opálu. Na Slovensku je pomerne častým minerálom.
Drevný opál - je to varieta opálu, ktorá vzniká prestúpením koloidného SiO2 roztoku do drevnej hmoty. Na Slovensku sa drevné opály vyskytujú vo väčšom množstve. Najväčší výskyt majú v neovulkanických oblastiach.
Dendritický alebo stromový opál - tento opál je výnimočný tým, že v ňom presvitajú rozvetvené kresby, preto je tento opál veľmi krásny a zaujímavý. Nazýva sa tiež opalit.
Každý opál je iný, čo je vlastnosť, ktorá robí tento drahokam z pohľadu klenotníkov a zlatníkov naozaj unikátnym. Môže byť celistvý, hroznovitý, obličkovitý, kvapľovitý, guľovitý, hľuzovitý, prípadne môže vytvárať konkrécie.
Ak je ale vystavený dlhší čas pôsobeniu vzduchu, jeho štruktúra sa stáva krehkou, (tvrdosť 5,5 - 6 na Mohsovej stupnici), to znamená, že spracovanie tohto drahokamu je náročnejšie, ale výsledná práca stojí jednoznačne za to.
Nižšie na uvedených obrázkoch si môžete všimnúť, ako vyzerá surový opál a ako opracovaný opál.
Ťažba opálu
Najkrajšie a najväčšie opály pochádzajú z Austrálie, kde je tento drahokam zároveň aj národným kameňom. Ďalšie známe náleziská sú v USA, Brazílii, Mexiku a Južnej Afrike.
Jediným európskym náleziskom opálu s vychýrenou kvalitou bolo dlho východné Slovensko (Dubnické opálové bane), kde sa ťažil pred 150 rokmi vo veľkých množstvách. Samozrejme, opály sa tu ťažia až dodnes.
Na území Slanských vrchov medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica sa rozprestierajú slávne Slovenské opálové bane. Krásne opály zo Slovenských opálových baní, ktoré sa nachádzajú na východnom Slovensku, obdivuje celý svet a dnes sú banské diela vychytenou turistickou lokalitou a technickou pamiatkou.
Slávne opály
Aj medzi opálmi sa nájdu také, ktoré pre svoje výnimočné vlastnosti, veľkosť, farbu alebo príbeh, ktorý sa k nim viaže, získali viac slávy ako ostatné. Patria sem opálové šperky (opály Boh slnka, Tiffanyho náhrdelník alebo Pávia brošňa), ale aj surové a neopracované kamene.
Slávne opály osadené v šperkoch
Tento 35-karátový opál bol pravdepodobne vyťažený v 16. storočí v Mexiku, neskôr ho na Blízkom východe vsadili do zlatej brošne. Do Fieldovho múzea v Spojených štátoch sa dostal vďaka zberateľovi Phillipovi Hopeovi. Ak sa pozorne zapozeráte, určite si všimnete tvár v ľudskej podobe.
Tento náhrdelník/ Tiffany's necklace - bol navrhnutý L.C. Tiffanym v roku 1929/ je vyrobený z 18-karátového zlata. Prívesok tvoria zelené demantoidné granáty (Rusko) a čierne opály (Lightning Ridge, Austrália).
Táto pávia brošňa je vyrobená zo zlata, so zafírovou hlavou, krk je posiaty žiarivými diamantmi, krídlo tvorí 32-karátový opál a chvost zdobia diamanty, rubíny, zafíry a smaragdy.
Neopracované slávne opály
Najväčším vybrúseným slávnym opálom na svete je The Galaxy Opal, ktorý bol nájdený v Brazílii v roku 1976. Bol zapísaný do Guinnessovej knihy svetových rekordov v roku 1992. Tento nádherný kúsok váži približne 3 749-karátov a bol vyrezaný z kusu hrubej opálie s hmotnosťou 5 205-karátov.
Opál s názvom Harlekýn našli v roku 1755 na dne potoka v obci Červenica. Vážil 594 kg a ohodnotili ho na 700-tisíc holandských guldenov.
Menší, ale rovnako krásny je aj Roeblingov opál s 2585 karátmi, pochádzajúci z Nevady.
Medzi najznámejšie surové opály jednoznačne patrí aj opál Olympic Australis. Tento 17 000-karátový vážiaci kus, ktorý sa našiel v roku 1956 pri Melbourne a na počesť olympijských hier, ktoré sa tam vtedy konali, dostal svoje meno.
Ako sa správne starať o šperky z opálov?
Čo je dôležité vedieť:
- Keďže je opál veľmi citlivý na slnko, teplo a náhle zmeny teplôt, praská, preto sa nikdy nečistí ultrazvukom. Stačí ho len zvlažovať vodou alebo natierať olejom.
- Opál neznáša soľ, takže ak by ste sa náhodou ocitli niekde pri mori, odporúčame šperky z opálu radšej odložiť. Opál by mohol zmeniť farbu.
- Opál by jednoznačne nemal prísť do styku s kozmetikou, nakoľko tá obsahuje rôzne chemikálie, ktorými by sa mohol znehodnotiť.
